Pán Boh daj štastia lavička 1
A tak sa teda Hankin otec oženil so susedkou. Ale sotva bolo po svadbe, macocha obrátila. Nevlastnej dcére nedala ani poriadne najesť. Zobrala jej všetky pekné šaty a chudera Hanka musela chodiť v handrách. Takisto sa premenila i Dorka. Dala sa od Hanky obsluhovať a ešte sa jej vysmievala.
Hanka si chodievala poplakať k studni. Raz ju tam uvidel otec.
"Vidíš, vidíš, dcérenka, mal som pravdu, že to nebude dobrá matka. Ale teraz už sa s tým nedá nič robiť."
"Ja viem," prikývla Hanka. "Radšej pôjdem niekam do služby."
Ako povedala, tak aj urobila. Vyrazila do sveta s holými rukami. Macocha jej nedala na cestu ani kus chleba. Hanka šla, kam ju oči viedli, až prišla k jednej lavičke.
"Pánboh daj šťastia, lavička," pozdravila Hanka, ako sa patrí.
"Daj Pánboh šťastia i tebe, dievčinka," odpovedala lavička. "Kamže máš tak sama namierené?"
"Idem si hľadať službu."
"Skôr ako pôjdeš ďalej, obráť ma, prosím, na druhý bok. Už koľko rokov mi ľudia po jednom boku chodia, a nikto ma neobráti. Keď ma obrátiš, dobre sa ti odmením."
Dievča lavičku obrátilo a išlo ďalej. Na ceste stretla prašivého psíka.
"Pánboh daj šťastia, psíček," povedala Hanka.
"Daj Pánboh šťastia aj tebe, dievčinka," odpovedal psík.
"Kamže ideš?"
"Idem si hľadať službu."
>>Pokračovanie 2<<